Mnísi žijú v oddelených domoch (kartúzy), modlia sa niekoľkokrát počas dňa a noci a veľmi prísne sa postia. Väčšinu času v kláštore trávia v tichu a mlčaní. Sú tak trochu tajomní a svojím spôsobom výnimoční. Ticho má zabezpečiť podmienky na modlitbu a kontakt s Bohom… a nielen s ním. Dôležité je, že len v tichu môžeme počúvať svoje srdce, ktorého hlas je zvyčajne ten správny. To, čo založilo kartuziánsky spôsob života, bol osobný príklad prvých mníchov. Pápež Ján XXII. o kartuziánoch povedal, že ich rád “nikdy nebolo treba reformovať, pretože nikdy nebol deformovaný”. Sú verní pôvodným princípom naprieč storočiami a generáciami. Mnohí z nás sú voči cirkvám prísni a kritickí, ale kartuziáni sú hodní obdivu. Dôslednosť a súdržnosť je kľúčom k dôveryhodnosti a úcte a aj v tomto sa môžeme od kartuziánov inšpirovať.

Najväčší rozkvet rádu nastal v rokoch 1200 až 1500. Tento rád bol zastúpený aj v našich krajinách. Husitské vojny boli pre nich katastrofou a reformy Jozefa II. znamenali definitívny koniec. V súčasnosti žije približne 400 kartuziánskych mníchov v dvadsiatich kláštoroch po celom svete.